Takmer polovica sveta nemá správnu výživu, vyplýva z globálnej analýzy

Ako píše agentúra AFP, autori tohto každoročného prieskumu a analýzy najnovších údajov o výžive a súvisiacich zdravotných problémoch zistili, že 48 percent obyvateľov planéty jedáva buď príliš veľa, alebo príliš málo.

Pri súčasnom vývoji sa medzinárodnému spoločenstvu nepodarí dosiahnuť do roku 2025 až osem z deviatich nutričných cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), upozorňuje správa.

Medzi tieto ciele patrí napríklad zníženie počtu detí, ktoré sú príliš chudé na svoju výšku alebo príliš nízke na svoj vek, a tiež obmedzenie miery obezity u dospelých.

Podľa správy vo svete v dôsledku nedostatočnej výživy zakrpatených takmer 150 miliónov detí mladších ako päť rokov. V rovnakej vekovej kategórií zároveň 45 miliónov detí trpí podváhou a 40 miliónov nadváhou.

S nadmernou výživou majú problém aj dospelí ľudia, nadváhou alebo obezitou ich podľa správy trpí až 40 percent (2,2 miliardy ľudí).

Počet úmrtí spôsobených zlým stravovaním sa narástol od roku 2010 o 15 percent, priblížila predsedníčka nezávislej odbornej skupiny GNR Renata Michaová. Až štvrtina všetkých úmrtí dospelých osôb vo svete podľa nej súvisí s nesprávnou výživou.

Foto: TASR/AP

"Naše zistenia ukazujú, že naša strava sa za posledných desať rokov nezlepšila a momentálne predstavuje veľkú hrozbu pre zdravie ľudí a planétu," dodala Michaová.

Súčasné nutričné ciele podľa GNR takmer vôbec nespomínajú, ako má vyzerať zdravá strava, upravujú len odporúčanú mieru sodíka v jedlách. Správa preto odporúča nový, celostný prístup a nastavenie nových cieľov.

Autori analýzy tiež objavili, že ľudia jedia príliš málo ovocia a zeleniny, a to najmä v chudobnejších krajinách. Obyvatelia bohatších štátov zase konzumujú priveľa nezdravých potravín - červeného mäsa, mliečnych výrobkov a nápojov s vysokým obsahom cukru.

Výskumníci tiež vypočítali, že produkcia potravín spôsobila v roku 2018 zhruba 35 percent všetkých svetových emisií skleníkových plynov.

GNR ďalej odhaduje, že globálne výdavky na výživu sa budú musieť do roku 2030 zvýšiť o takmer štyri miliardy dolárov, aby bolo možné dosiahnuť súčasné plány WHO na zníženie miery podvýživy, zakrpatenosti, materskej chudokrvnosti a zvýšenie miery kojenia.